Ako sme PANovali
Všetko začalo v stredu 25.11. Odchod autobusu sme mali 5:50, vstávali sme pred piatou a rekord dal Andrej: 3:27… Po ceste sme pribrali kamarátov zo Šiah a Zvolena a Nakoniec sme boli na mieste diania: Liptovský Mikuláš. Nazbieralo sa nás okolo 400 ľudí a jeden jednorožec, kto chce môže nás hľadať.
Podaktorí boli z toľkého fotenia na začiatku mierne vykoľajení. Poobedie decká strávili v tvorivej dielni s Mirom Kasprzykom, kde sa učili základné techniky pantomímy. Večer nasledovalo slávnostné otvorenie festivalu a predstavenie až z ďalekého Iránu:
Predstavenie všetkých prekvapilo, akoby bolo nedocvičené. Až neskôr sme sa dozvedeli, že mali prísť piati, no podarilo sa vycestovať len trom, dva týždne pred festivalom ich zbili a dievča na fotke nemá barlu ako rekvizitu, ale naozaj bez nej ešte nevedelo chodiť. Občas zabúdame, že nie na celom svete panuje sloboda tvorby a niekde sa za prejavenie vlastnej myšlienky platí vysoká cena.
Ďalší deň bol vysoko tvorivý, lebo od rána do večera všetci tvorili v dielňach. Nasledoval však večer plný Českej pantomímy. Najprv skvelé robotické predstavenie Robo Erectus
A potom mímovali v etudách až do noci
Tretí deň sa ukončili dielne a nasledovala súťažná prehliadka etúd jednotlivcov, dvojíc a trojíc. Tento rok sme ešte nesúťažili, ale budúci sa už určite zapojíme, ukážeme Liptovčanom, že aj na juhu vieme mať srdce na dlani.
A večer nás čakal slávnostný galaprogram . Prišli mímovi z Poľska aj Nemecka a všetci sme oslavovali 55 rokov slovenskej pantomímy.
Ani sme sa nenazdali a bol tu posledný deň. Súťažilo sa v kategórii súbory. Tento rok Štúrovo podporovalo Šahy, ale ak sa na budúci rok Lengyo zblázni, tak sa budú obe skupiny podporovať navzájom, lebo pôjdu na súťaž spoločne. Zatiaľ sme tam boli len ako diváci a nechali sa inšpirovať. Víťazom sa stala Malá čarodejnica v podaní súboru Modré traky z Vrábľov. Od polovice tomu nerozumela ani porota, ale plakali skoro všetci, také krásne to bolo. Gratulujeme.
A úplne nakoniec sa s nami rozlúčil Irán so svojím ďalším predstavením, ktorým hlása, aby každé dieťa malo nárok na bezpečné detstvo. V súčasnej globálnej situácii, toto posolstvo silne rezonovalo a pri potlesku sa postavili všetci.
Ako by sme to zhrnuli… Kto nebol, neuverí, čo všetko sa za 4 dni dá zažiť, a kto bol, neverí, že to všetko stihol zažiť. Budúci rok sa určite vrátime na Liptov, veď ako hovorí Miro Kasprzyk, PAN sú ako druhé Vianoce.
Ďakujeme p.Zgurišovej za pomoc s dopravou a p. Kováčovej zo Šiah za pomoc s dozorom.
